Obec Mlynky vznikla spojením baníckych osád : Mlynky, Palcmanská Maša, Prostredný Hámor, Biele Vody, Havrania Dolina, Rakovec a Sykavka. V baniach chotára sa ťažila železná a medená ruda. Začiatkom 19. Storočia postavili podnikatelia Leopold a Samuel Palcmanovci v Palcmanskej Maši vysokú pec a hámre. V roku 1843 predali podnik Coburgovcom. Mlynky boli do roku 1960 osadou Spišskej Novej Vsi. Významná baňa bola na Bielych Vodách. Samostatný banský závod pracoval na Mlynkoch až do roku 1963. V roku 1966 sa banské podnikanie v obci ukončilo.
Na dávne baníctvo v lokalite Mlynky, Biele Vody, Havrania Dolina upozorňujú náleziská veľmi starej škváry .Na Knole sa nachádzali štôlne otvorené ešte pred tatárskym vpádom, ktoré viedli k strieborným a medeným žilám. Dá sa takmer s istotou predpokladať, že získavanie medi a železa sa dialo na ložiskových výskytoch v Mlynkách.
V minulosti sa žily v tejto oblasti ťažili samostatne a to ako rudy železa a rudy medi. Táto oblasť patrila Spišskej Novej Vsi a odtiaľ pochádzali aj vo väčšine ťažiari, takže história ťažby je spätá s týmto mestom a čiastočne aj s históriou baníctva Dobšinej.
1371
V kolektívnom privilégiu vydanom Štefanom V 27.11.1371 spišskí Sási dostali právo hľadať a dobývať rudy. Kráľovské privilégia svedčia o tom, že v tej dobe banícke podnikanie malo dobrú úroveň. Významným rajónom boli Mlynky, kde vodná energie, rudné náleziská medenej a železnej rudy, ako aj dostatok dreva umožňovali priame zhutňovanie v hutníckych zariadeniach, postavených v údolí Hnilca. V najstarších časoch sa tak medené ako aj železné rudy spracovávali v primitívnych peciach, o čom svedčia početné odvaly trosiek týchto rúd. Železné rudy /limonitové klobúky/ sa tu ťažili z povrchových východzov rudných ložísk a spracovávali na mieste vyťaženia už v stredoveku.
1408
Roku pána 1408 cirkevný snem kláštora sv. Jána Krstiteľa z Jasova oznamuje pre všetkých verných kresťanov, ako aj súčasných a budúcich obyvateľov, že čo sa týka pochybnosti okolo baní na železo, vo vrchu medzi riečkami Dobšinský potok a Hnilec existujú nielen akési chatrče obyvateľov, ale aj domy, ktoré sa všeobecne nazývajú hámre, umiestnené v doline Hnilca…. Ťažiari zo Spišskej Novej Vsi a Dobšinej na brehoch rieky Hnilec postavili železné hámre na miestach, kde neskôr stáli dobšinské a paltzmannove huty a hámre.
1523
Vzostup baníctva v 16. storočí podnietilo panovnícke povolenie z roku 1523. ktorým sa dáva sloboda dobývať rudy, najmä zlato, striebro a meď. Bolo povolené o.i. povolávať baníkov z cudziny, starým a novým baníkom zachovávať staré výhody.
1551
Peciam na výrobu železa sa hovorilo maša. Roku 1551 Ladislava a Štefan zo Štítnika dostali súhlas na stavbu maše a hámra na Hnilci.
1594
Zo záznamov sa vie, že roku 1594 odkúpili ťažiari medenú baňu na Knole.
1595
V roku 1595 na Havraňom potoku postavil hámor Ján Dravecky.
1599
V roku 1599 rodina Benigny obnovila železný hámor pod Knolou a v tom istom roku v osade Havraní potok postavil hámor Janos Dirner.
1639
V roku 1639 otvoril baňu na Kráľovej hore Milleter, Szontágh Pál ťažil v bani Leithaus, a rozšíril štôlňu Janos. Ráchel János ťažil v baní Hufnagel, Szontágh Gaspar na Grajnári, Kráľovej hore, Knóle a Gtrétli. Reiser a Walsdorf na Knóle a Paltzmann ťažil v hornej časti Hnileckej doliny.
17. stor.
Začiatkom 17. stor. ťažili Reiser a Walsdorf medené a železné rudy v Knólskom potoku .Tu bola založená aj banícka osada Breslau /založili ju sliezkí ťažiari, tak bola pomenovaná aj rudná žila/
1591 – 1745
Predmetom dobývania medenej rudy bol hlavne chalkopyrit, cuprit , tetraedrit s menším podielom striebra, ktoré sa v menšom množstve tiež získavalo. V dobe 1591 – 1745 sa železné rudy ťažili v lokalitách Háj, Kráľova hora, Viničiar, Knola, Havraní a Kráľovský potok. Medené rudy sa ťažili v lokalitách Kráľova hora, Havraní potok, Knóla , Leithaus, Hufnagel, Hýľ, Čertová hlava a Muráň.
18. stor.
Železné rudy boli základom baníctva a železiarského priemyslu v údolí Hnilca. Známej rodiny Benigny patril aj železný hámor pod Knolou. Významná rodina Paltzmann začiatkom 18. stor, postavila hutu v terajšej osade Palcmanská Maša. Bratia Paltzmannovci tu neskôr postavili aj tri skujňovacie hámre, dve vykúvacie kladivá a jeden pánvicový hámor.
V záznamoch z 18. stor. sa najčastejšie spomína ťažiarstvo rodiny Knoll–Michaeli /baňa Michaeli/. Tá sa nachádzala v najvýchodnejšej časti ložiskového ťahu a bola považované za jednu z najvýnosnejších. V údolí Knolskeho potoka bola razená aj dedičná štôlňa.
1711
V roku 1711 sa sa baňa Breslau spomína rovnako jedna z najvýnosnejších baní, Ťažiarstvo Breslau vlastnilo aj stupy, hámor a hutu v údolí Hnilca. Ťažiarstvo Paltzmannovcov ťažilo medené rudy pri osade Biele Vody.
1766
V roku 1766 je známych v tomto rájóne 48 baní, z toho 24 na ťažbu medených rúd.. Okolo roku 1766 boli v prevádzke medenorudné bane Bielovodská, Pomôž Mária a Čertová hlava. Spracovanie železných rúd v tomto období zabezpečovali dve huty a štyri hámre.
1783
Rozvoj baníctva a spracovania a spracovania rúd dokumentuje aj mapa z roku 1783 na ktorej sú zaznamenané hámre Mariassyho, Szentmiklossiho a Paltzmannova maša.
1850
Koncom 18.stor. a začiatkom 19.stor. ťažili železnú rudu v ložiskovom rajóne Mlynky i Csakyovci. V miestnej časti Palcmanská Maša bola vybudovaná v tom období vysoká pec a hámor. V okresnom štátnom archíve v Rožňave sa nachádza časť mapy z roku 1850, z ktorej sa dá vyčítať , kde stal starý /na mape Nový/ Rakovec, kde sa nachádzali Paltzmannove hámre. Zobrazený je aj prívod rieky Hnilec k premývačke rudy. Takéto premývačky boli aj na Troskácha Stupoch.
18./19. storočie
Na prelome 18. a 19. storočia sa v ložiskovom rajóne od Bielych Vôd po Knólsky potok zintenzívňuje ťažba a počet banských oprávnení na ťažbu Cu rúd dosahuje päťdesiat. V tomto období su už známe takmer všetky rudné žily.
19. storočie
Rozvoj medenorudného baníctva pokračoval aj v polovici 19. stor. Združenie Hornouhorských ťažiarov v roku 1836 postavilo v neďalekej obci Hnilec hutu Juraj, čo podnietilo väčší rozmach baníctva a ťažiarských združení /Knool-Michaeli, Frohnlichmann, Breslau, Johani, Clementi, Francisci/ .Hutu v Stratenej odkúpil od grófa Csakyho v roku 1842 knieža Coburg a súčasne začal skupovať banské majetky ťažiarov v oblasti Mlyniek a Dobšinej. Následne odkúpil banské polia Leopold na Kráľovej hore od Samuela Paltzmanna ako aj súsedné banské polia Mária de Glória a Zuzana, ako aj banské polia Béla, Huthen a Taksony od Karola Pauera v roku 1849..
Medzníkom modernejšej ťažby a spracovania železných rúd bol rok 1842, keď podnikať začali Coburgovci.
1904
Koncom 19. stor. sa intenzívne začali otvárať ložiská Filip a Zuzana. V roku 1904 bola na Mlynkách daná do prevádzky prvá pražiareň. Pražiace pece mali obsah 26 m3. Zhotovené boli zo železného plechu a vymurované ohňovzdornými tehlami. Pracovali s prirodzeným veterným ťahom.
1907
V roku 1907 boli prebudované na objem 36,3m 3. Vykurované boli dreveným uhlím, neskôr po rekonštrukcii koksom.
Začiatkom 20.stor. nastal zvýšený záujem o dobývanie Cu rúd. Viedenská spoločnosť Hagyi-Riszto v roku 1907 vzala do prenájmu banské oprávnenia od Coburgovcov a v Mlynkách vybudovala úpravňu, avšak tá pre nerentabilnosť v roku 1909 zanikla. Novozaložená akciová spoločnosť Dobšinských medených závodov prevzala oprávnenia na dobývanie Cu rúd v Coburgových baniach a začala s otvárkou v lokalitách Langerberg, Zenberg a Vyšný Jóremeny. Táto spoločnosť v roku 1915 uviedla do prevádzky úpravňu s mechanickým rozpojovaním a mletím, magnetickou separáciou a flotáciou. V rokoch 1907-1908 sa v tunajších baniach začali používať k osvetľovaniu karbidové lampy typu Wolf. Spoločnosť Hegyi-Riszto postavila v údolí Hnilca hydroelektráreň.
1914
V roku 1914 sa započalo s hĺbením šachty Leopold v Havranej Doline za účelom ťažby medi.
1918
Po roku 1918 nastal hlboký útlm v bansko hutníckom komplexe z dôvodu nového štátosprávneho usporiadania.
1923
V roku 1923 došlo k nostrifikáciia a transformácii spoločnosti Coburg. V máji začala ťažba na Mlynkách ako aj práce na desiatich pražiacich peciach., ale už v októbri boli práce prerušené.
1929
V spoločnosti Coburg resp. jej nástupcov sa od roku 1929 opätovne rozbehli banské práce na Mlynkách ťažbou sideritu a spracovávanie vyťažených rúd v pražiacich peciach vzdialených cca 2 km od ústia štôlne Alexander. Vyťažená ruda sa dopravovala koňmi úzkokoľajkou, neskoršie lokomotívami s dieselovým pohonom.
20. storočie
Bane v Mlynkách boli na žačiatku 20. rokov 20. stor. značne preskúmané a otvorené. Tak tomu bolo na žile Filip a šošovke Zuzana, ktorá bola otvorená dedičnou štôlňou Alexander, pod jej úrovńou slepou šachtou, vyhĺbenou ešte v roku 1917.
1939-1940
V rokoch 1939-1940 bol robený geologický prieskum ložiska Zuzana, pod úrovňou šachty Alexander. Vrtmi bolo zachytené celé ložisko.
Šachta Leopold prepájala výjazdný obzor a hlbinné obzory. Bola obdĺžnikového prierezu o rozmeroch 2,4 x 3,0 m. Mala dve ťažné oddelenie jedno strojné pre potrubia a kábely a lezné oddelenie. Do šachty bol zustený obzor na úrovni štôlne Alexander a 1. hlbinný obzor. Ťažná veža bola železobetónovej konštrukcie a zhotovila ju firma Pittel a Brausewetter. Ťažný dvojbubnový stroj vyrobili známe Slovenské strojárne vo Vyhniach. Priemer bubnov bol O 1600 mm a šírka bubnov 600 mm. Konštrukčná rýchlosť bola 3.3 m/sec pre ťažbu i jazdu osôb. Bubny poháňal elektricjý trojfázový asynchroný motor o výkone 170 kW od firmy Siemens. Klietky boli výrobkom firmy Ostroj Opava. Šachta bola vybavená rázovou signalizáciou o napätí 24 V, núdzovou mechanickou signalizáciou, telefónom a hovorovou trúbou.
1938-39
V rokoch 1938-39 prebehla rekonštrukcia pražiacich pecí. V povojnových rokoch po 2.sv. vojne sa opätovne začala ťažba železných rúd na ložisku Zuzana.
1951-53
V rokoch 1951-53 ložisko Zuzana a žila Filip opätovne overovali geologickým prieskumom vrtmi. Po prieskume bola otvorená nová štôlňa Karol v Malej Havranej Doline a nová štôlňa pod Šturcom.
1954
V roku 1954 bolo vyrazených 1029 m banských chodieb, vyrazených 149 m komínov a prevedených 929 podzemných vrtov. V roku 1955 to bolo 1553 banských chodieb, 141 m komínov a 1746 vrtov. Za dva roky bolo zrekonštruovaných 1983 banských chodieb a vyťažených 239464 ton železnej rudy. Napriek ďalším prieskumným prácam na štôlni Karol, Cecília ,Adolf a Nová štôlňa pod Šturcom , zásoby rúd neboli potvrdené. Pre vyčerpané bilančné zásoby rúd baníctvo v tejto lokalite pomaly zaniká.
1961-65
Roky 1961-65 znamenajú pre tunajšie baníctvo likvidáciu neefektívnych prevádzok. Roku 1962 je ukončené praženie rúd v Mlynkách. Pre vyčerpanosť zásob surovín 1.5.1966 bola prevádzka baníctva Mlynky ukončená a baníctvo sa stalo historickou minulosťou.